Poloha
Obec Naháč sa nachádza na juhozápade Slovenskej republiky. Stred obce vymedzuje poludník 17° 32′ východnej zemepisnej dĺžky a rovnobežka 48° 32′ severnej zemepisnej šírky. Nadmorská výška stredu obce je 255 m n. m. Najnižšie miesto chotára 230 m n.m. sa nachádza pri Dubovskom potoku na hranici s chotárom obce Horné Dubové Najvyššie miesto 472 m n.m. na vrchu Kopec. Relatívny výškový rozdiel je 242 m. Kataster obce Naháč leží na rozhraní medzi Malými Karpatmi a Trnavskou pahorkatinou. Obec sa nachádza v miernom klimatickom pásme a vyznačuje sa pravidelným striedaním ročných období. Katastrálne územie obce Naháč patrí do povodia Váhu. Z významných tokov, ktoré pramenia na tomto území je Krupský potok a Dubovský potok. Vzdialenosť stredu obce od morí (viď. Tabuľka č.1).
Tabuľka č.1: Vzdialenosť obce Naháč od morí
Zdroj: http://mapy.azet.sk
Katastrálne územie obce Naháč sa nachádza na severozápade okresu Trnava, ktorý je súčasťou Trnavského VÚC. Kataster obce Naháč je hranicou medzi Trnavským a Senickým okresom. Okres Trnava susedí s okresmi Senica, Piešťany, Hlohovec, Galanta, Malacky, Pezinok a Senec. Obcou prechádza podhorská cesta č. 502 cez Modru a Pezinok do Bratislavy spájajúca dôležitú Českú cestu ( Via Bohemica) č.51 v Trstíne, cez Naháč, Dechtice s Vrbovým na cestu č.499 (Piešťany- Brezová pod Bradlom). Naháč je cestou č.560 napojený na 21 km vzdialené krajské mesto Trnava. Vzdialenosť Naháča a hlavného mesta SR Bratislavy je 63 km. Vzdialenosť od diaľnice (pri Piešťanoch) je 25 km. Rozloha katastrálneho územia obce je 1947 ha. Obec susedí s obcami Dechtice, Horné Dubové, Horná Krupá, Trstín, Jablonica, Hradište pod Vrátnom a Dobrá Voda. Kataster obce je pretiahnutý severozápadným smerom. Hranice katastra sú na severe prirodzené, v ostatných častiach umelé.
Dostupnosť
Obec Naháč sa nachádza na severozápade okresu Trnava, ktorý je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Obcou prechádza podhorská cesta druhej triedy č. 502 cez Modru a Pezinok do Bratislavy spájajúca dôležitú Českú cestu ( Via Bohemica) č.51 v Trstíne, cez Naháč, Dechtice s Vrbovým na cestu tretej triedy č.499 (Piešťany- Brezová pod Bradlom). Naháč je cestou druhej triedy č.560 napojený na 21 km vzdialené krajské mesto Trnava., prekonať túto vzdialenosť autom najkratšie trvá 28 minút. Obec Naháč je druhou najvzdialenejšou obcou okresu Trnava od okresného mesta (najvzdialenejšia je obec Dobrá Voda 29,2 km). Naháč je cestnou sieťou priamo spojený na východe s Dechticami (vzdialenosť 5km a dĺžka cesty autom 6 minút), na juhovýchode s Horným Dubovým (vzdialenosť 2,8km a dĺžka cesty autom 5 minút), na západe s Trstínom (vzdialenosť 6,4km a dĺžka cesty autom 7 minút) a na juhu s Hornou Krupou (vzdialenosť 5,3km a dĺžka cesty autom 7 minút).
Najbližším okresným mestom po Trnave je mesto Senica, vzdialená 27,6 km. Najkratšia vzdialenosť od diaľnice (pri Piešťanoch) je 25 km. Bariéru v dostupnosti na severe tvoria Malé Karpaty, najbližší prechod cez Malé Karpaty je za obcou Trstín (prechod Biela hora). Výhodou obce Naháč je to, že sa nachádza v blízkosti troch multimodálnych dopravných koridorov (IV, V, VII. koridor).
- Draždany, Praha, Bratislava/Viedeň, Budapesť
- Bratislava, Žilina, Užhorod
- Dunaj
V obci cez pracovný deň zastaví 42 autobusov. V smere do Trnavy premáva denne priamo 10 spojov a to dvomi trasami. Prvá ide cez obce Horné Dubové, Dolné Dubové a Špačince
( vzdialenosť 23km a priemerná dĺžka cesty je 37 minút) a druhá cez Hornú a Dolnú Krupú (vzdialenosť 25km a priemerná dĺžka cesty je 45 minút). Z Trnavy do obce premáva denne 9 spojov po oboch trasách. Naháč má aj priame spojenie s Bratislavou a to 4 spojmi denne (vzdialenosť 67 km a priemerná dĺžka cesty je 1 hodina 45 minút).
Z Naháča sa priamo dostanete aj do Piešťan a to 2 spojmi denne. (vzdialenosť 33km a priemerná dĺžka cesty je 1 hodina 6 minút). Ďalšie priame spojenia sú do Smoleníc a Chtelnice.
V obci Naháč sa nenachádza železničná trať. Najbližšia železničná zastávka sa nachádza v Smoleniciach vzdialená 7,5 km a v Trnave 23 km.
Najbližšie letiská sú v Boleráze (13 km) a v Trnave( 21 km), ktoré však slúžia na športové účely. Najbližšie civilné letiská sú v Piešťanoch( 30 km) a v Bratislave ( 68,3 km). Najbližší prístav je v Bratislave ( 72,3 km).
Sociálna dostupnosť v obci Naháč je základná. V obci je základná škola, poštový úrad a dva obchody. V obci je sídlo poľnohospodárskeho podniku Farmy Horné Dubové – Naháč a sídli tu aj viacero súkromných firiem ( píla, výroba eurookien, klampiarstvo, viacero stolárska firma).
Geologické pomery
Kataster obce Naháč zasahuje na územie dvoch geomorfologických celkov – Trnavskej pahorkatiny a Malých Karpát, ktorých geologické zloženie je diametrálne odlišné a aj ich výšková členitosť je rôzna , čo sa prejavuje aj v pomerne značných výškových rozdieloch v rámci katastra.
Väčšiu časť katastrálneho územia zaberajú Malé Karpaty, ktoré je v tejto oblasti z hľadiska geologického zloženia charakteristické výskytom neogénnych hornín – hlavne sivých vápnitých ílovcov, prachovcov, pieskovcov a najmä zlepencov tzv. jablonického typu. Pod vrchom Kráľova dráha pri Krupanskom potoku je planinské súvrstvie tvorené prachmi, ílovcami, zlepencami, brekciiami a pieskovcami.
V okolí miest, kde sa cez Malé Karpaty prerezali vodné toky je hojný výskyt kvartérnych piesčito - hlinitých sedimentov ( Dubovský potok s prítokmi). V miestnych častiach Brezina a Plešivica severne od obce je výskyt triasových wettersteinských dolomitov, ktoré sa v minulosti využívali na stavebné účely.
Prechod medzi Malými Karpatmi a Trnavskou pahorkatinou je tvorený kvartérnymi deluviálnymi sedimentami: gravitačne resedimentované piesčité a piesčito-hlinité štrky svahovín o hrúbke 0-2 metre.
Zastavaná časť obce sa nachádza na Trnavskej pahorkatine, ktorej podklad tvoria eolicko-deluviálne sedimenty: nevápnité sprašové hliny a sprašiam podobné zeminy, hrubé 2-5 metrov.V najjužnejšej časti katastra pri Dubovskom potoku je výskyt eolicko-deluviálnych sedimentov: nevápnité sprašové hliny a sprašiam podobné zeminy, ktorých hrúbka je 5 – 10 m. Zastavanú časť obce vymedzujú dva kvartérne zakryté zlomy jeden v severnej a druhý v južnej časti obce.
Zlepence jablonického typu:
Je to polymiktný zväčša dobre opracovaný rozpadavý a pevný zlepenec. Sú tvorené polymiktnými väčšinou netriedenými, dobre opracovanými valúnmi s priemerom najčastejšie 2-10 cm, ojedinele 30-50 cm. Materiál je tvorený najmä rôznymi varietami mezozoických karbonátov, kopírujúci svojou petrografickou náplňou bezprostredné podložie. Sú to predovšetkým wettersteinské dolomity a vápence, menej steinalmské a anberské vápence triasového veku, prípadne pieskovce kriedy. Ich obsah je menší ako v zlepencoch egenburgu, dosahuje 65-80%. Smerom do nadložia zlepence prechádzajú do modrosivých polymiktných pieskovcov zvetrávajúcich do hneda. Sú drobnozrnné rozpadavé až strednozrnné pevnejšie. Prítomný je v nich často muskovit a ich látkové zloženie zodpovedá jemnejším odrodám zlepencov s väčším obsahom kremeňa. Ide o sedimenty prevažne riečneho pôvodu tvoriace deltovo-aluviálne kužele. Vznikol v litorálnej zóne mora, alebo v deltovom prostredí.
Geomorfologické členenie
Reliéf v katastrálnom území obce Naháč je obdobne ako súčasný reliéf Slovenska výsledkom dlhého vývoja , počas ktorého na zemský povrch pôsobili endogénne a exogénne sily. Dôležitú úlohu zohrali i zmeny klímy a rozdielne vlastnosti hornín. Poslednou modifikáciou boli zmeny spôsobené ľudskou činnosťou. Vďaka lokalizácii katastrálneho územia na dvoch odlišných geomorfologických celkoch sa vyznačujú pomerne pestrými geomorfologickými podmienkami.
Tabuľka č.2: Geomorfologické celky v k.ú. obce Naháč
Vzhľadom na geologické zloženie katastrálneho územia obce Naháč je z hľadiska geomorfologických tvarov zaujímavé jadrové pohorie Malé Karpaty, v ktorom je možné nájsť planačno – rázsochový reliéf pozitívnych morfoštruktúr: hrastí a klinových hrastí. Na severe k.ú. je reliéf eróznych brázd. Tieto formy sa nachádzajú takmer v troch tretinách katastrálneho územia. Zvyšok územia tvorí reliéf nížinných pahorkatín, na ktorom sa nachádzajú negatívne morfoštruktúry Panónskej panvy bez agradácie. Najnižšie miesto chotára 230 m n.m. sa nachádza pri Dubovskom potoku na hranici s chotárom obce Horné Dubové Najvyššie miesto 472 m n.m. na vrchu Kopec. Relatívny výškový rozdiel je 242 m.
Do geomorfologických pomerov sa zaraďujú plošné pomery, sklonitosť územia a orientácia k svetovým stranám.
Naháč sa vyznačuje pomerne členitým reléfom – od pahorkatín mierne, stredne a silne členených až po silne členené vrchoviny.
Sklonitosť územia má vplyv na investičnú činnosť, pre ktorú sú vhodné plochy so sklonitosťou 20% (Tvrdoň a kol. 1995). Svahovitosť je významný limitujúci faktor pre použitie mechanizácie , pričom sa u nás za hraničnú hodnotu považuje sklon 12° (Spišiak, 2007). V obci Naháč sa drvivá väčšina územia nachádza v oblasti so sklonom do 12°, čo predstavuje z hľadiska poľnohospodárstva relatívne priaznivé podmienky. Najvyšším sklonom sú typické severné a severozápadné oblasti v pohorí Malé Karpaty, ktoré nie sú využívané na poľnohospodárstvo, prípadne sú v malej miere využívané ako trvalé trávne kultúry, najmä v oblasti Cerov vrch.
Väčšina je však zalesnená.
Orientácia svahov je veľmi dôležitá najmä pre poľnohospodársku výrobu. Z tohto hľadiska je orientácia svahov v Naháči priaznivá, v južnej časti prevažujú najmä západné a juhozápadné svahy. Táto oblasť je najpriaznivejšou pre rozvoj poľnohospodárstva. V severných častiach k.ú. prevažujú severné a severovýchodné svahy pokryté lesmi.
Klimatické pomery
Počasie, definované ako okamžitý stav ovzdušia na danom mieste je na Slovensku ovplyvňované najčastejšie morskou polárnou hmotou a viacerými stálymi tlakovými útvarmi – azorská tlaková výš, islandská tlaková níž, tlaková výš nad Sibírou a Uralom a tlaková níž na JV Európy. (Lauko, 2003)
Obec je vzhľadom na klimatické oblasti lokalizovaná v rámci viacerých klimatických oblastí od mierne teplého, mierne vlhkého pahorkatinného okrsku v najsevernejšej časti katastra, ktorá smerom na juhovýchod prechádza do mierne teplého, mierne vlhkého, s miernou zimou pahorkatinového okrsku a na juhu priamo v intraviláne obce je teplý mierne vlhký, s miernou zimou.
Zdroj: Atlas krajiny SR 2002, podľa Lapin, Faško, Melo
Priestorové rozdiely u nás závisia predovšetkým od nadmorskej výšky, čo sa prejavuje aj na území obce Naháč, ktorá sa vyznačuje výškovou členitosťou, keď rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom predstavuje 242 m. Rozloženie priemernej ročnej teploty v rámci katastra obce dokumentuje obrázok.
Vzhľadom na výškové rozdiely v rámci obce sú teploty v severozápadnej časti o 1 - 2 ºC nižšie ako v intraviláne obce.
Priemerná teplota vzduchu v januári je na severe katastra v rozmädzí -3 až -4 °C, na juhu je táto teplota v rozmedzí -2 až-3 °C (Šťastný, Nieplová, Melo 2002). Hranica medzi týmito dvomi oblasťami prechádza intravilánom obce. Priemerná teplota vzduchu v júli je na severe v Malých Karpatoch 16 až 18°C a na juhu 18 až 19°C. Tieto rozdiely v teplote sú spôsobené podobne ako pri priemernej ročnej teplote rozdielnou nadmorskou výškou. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január, rovnako ako je to vo všeobecnosti na Slovensku.
Atmosférické zrážky sa zvyknú považovať spolu s teplotou vzduchu za najdôležitejší meteorologický prvok. Patrí aj k najpremenlivejším meteorologickým prvkom tak z priestorového ako aj časového hľadiska. Atmosférické zrážky najviac ovplyvňuje geografická poloha územia, nadmorská výška, náveternosť, resp. záveternosť územia k prevládajúcemu prúdeniu, prinášajúcemu vlhké vzduchové hmoty a frontálne systémy.
Priemerné ročné zrážky v katastri obce Naháč sa pohybujú v rozmedzí 600 – 800 mm (Faško, Šťastný, 2002).Najvyššie množstvo zrážok spadne v severozápadnej časti v Malých Karpatoch, kde sa prejavuje vplyv náveternej strany pohoria a pravidelného prúdenia vzduchu zo severozápadu.
V letnom období sa v katastri obce Naháč podobne ako na celom území SR relatívne často vyskytujú búrky, pri ktorých spadne veľké množstvo zrážok. Absolútne maximum mesačných a denných úhrnov zrážok dosahuje v obci 200 – 250 mm.
V zimnom období padá veľká časť zrážok vo forme snehu. Sneženie zaznamenávame v obci Naháč od októbra až do apríla. Priemerný dátum prvého dňa so snehovou pokrývkou pripadá na začiatok decembra. V rokoch 1961 – 1990 bol priemerný počet dní so snehovou pokrývkou 40 – 60. Priemerná výška snehovej pokrývky za rok nameraná v najbližšej meteorologickej stanici v Jaslovských Bohuniciach dosahovala 7,5 cm, v katastri obce Naháč sa predpokladá vyššia priemerná výška snehovej pokrývky za rok (FAŠKO, HANDŽÁK, ŠRÁMKOVÁ, 2002)
Vykurovacie obdobie predstavuje v obci 220 – 240 dní, v najsevernejších častiach k.ú. dokonca až 280 dní do roka. Priemerný ročný počet letných dní nameraných v Piešťanoch bol 59 a mrazových dní 102 (Bochníček, Lapin, Soták, 2002).
Veterné pomery sú závislé od reliéfu a premenlivosti počasia. Vo všeobecnosti však prevládajú v oblasti severné a severozápadné vetry. V rokoch 1960 – 1980 bolo v k.ú. obce Naháč nameraných priemerne 1150 – 1250 hodín slnečného svitu za rok.
Priemerný chod oblačnosti vykazoval v rokoch 1960-1980 rovnaký priebeh ako na Slovensku, keď najoblačnejším mesiacom bol december a najmenej oblačný august a september. Priemerný počet dní s dusným počasím je okolo 20 dní.
Z pohľadu inverznosti územia patrí Naháč do mierne inverzných polôh. (LAPIN, TEKUŠOVÁ, 2002). Obec Naháč je podľa priemerného ročného počtu dní s hmlou (dohľadnosť menšia ako 1 km) zaradená do oblasti so zníženým výskytom hmiel (20 – 45 dní), pričom vyššie polohy (podhorské až horské svahové polohy) sú charakteristické 20 – 50 hmlistými dňami ročne. (MIŇĎÁŠ, ŠKVARENINA, 2002).
Hydrologické pomery
Katastrálne územie obce Naháč patrí do povodia Váhu. Z významných tokov, ktoré pramenia na tomto území je Krupský potok a Dubovský potok.
Krupský potok - je pravostranný prítok Dolnej Blavy, má dĺžku 29,8 km a je tokom VII. rádu. Pramení na juhovýchodnom svahu Okrúhlej (395 m.n.m.), v nadmorskej výške približne 330 m n.n.m. Od prameňa tečie najprv juhovýchodným smerom, potom sa stáča na juh a dvojnásobne esovito sa stáča. Pri obci Naháč sa stáča a pokračuje juhovýchodným smerom. Za Dolným Dubovým sa napokon stáča a na krátkych úsekoch tečie k ústiu na východ, napokon na severovýchod. Do Dolnej Blavy sa vlieva juhovýchodne od obce Dolné Lovčice v nadmorskej výške cca 132 m n. m.
Prítoky:
- Pravostranné: prítok z oblasti Agátov, prítok prameniaci východne od osady Cerová, dva prítoky vznikajúce južne od Cerovej, prítok zo západného svahu Handliarovskej skaly (374,7 m n. m.), Krupica (Krupiansky potok)
- Ľavostranné: prítok z oblasti Kráľovej dráhy, kanál začínajúci východne od Hornej Krupej a ústiaci v Špačinciach
Dubovský potok - je pravostranný prítok Hornej Blavy, meria 13,9 km a je tokom V. rádu. Na hornom toku oblúkom obteká ruiny kláštora sv. Kataríny na ľavom brehu. Na dolnom toku sa koryto výraznejšie vlní a napája vodnú nádrž Dolné Dubové s porastmi lužného lesa v okolí. Pramení na juhovýchodnom svahu Okrúhlej (395 m n. m.), v nadmorskej výške približne 330 m n. m. Od prameňa tečie najprv juhovýchodným smerom, potom sa stáča na juh a dvojnásobne esovito sa stáča. Pri obci Naháč sa stáča a pokračuje juhovýchodným smerom. Za Dolným Dubovým sa napokon stáča a na krátkych úsekoch tečie k ústiu na východ, napokon na severovýchod. Do Hornej Blavy sa vlieva na území obce Jaslovské Bohunice, medzi miestnymi časťami Bohunice a Paderovce, v nadmorskej výške cca 160 m n. m.
Prítoky:
- Pravostranné: prítok z oblasti Kráľovej dráhy na severovýchodnom svahu Lipy (378,6 m n. m.)
- Ľavostranné: prítok prameniaci východne od obce Naháč
Graba - potok v minulosti pretekajúci obcou bol využitý ako zdroj pitnej vody pre obec.
V intraviláne obce v časti Pod Brdom je malá protipožiarna nádrž. V obci sa nachádza aj jeden súkromný rybník.
Vodné toky patria do dažďovo-snehového režimu odtoku (oblasť vrchovinovo-nížinná), s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnosťou vo februári až marci (najvyššie prietoky koncom februára a začiatkom marca) a najnižšími prietokmi v septembri. Maximálny špecifický odtok s pravdepodobnosťou opakovania raz za 100 rokov je 0,4 – 0,7. Minimálny špecifický odtok 364-denný je 0,1 – 0,5.
Územie obce je zaradené do hydrogeologického regiónu mezozoikum severnej časti Pezinských Karpát a Brezovských Karpát (krasová a krasovo-puklinová priepustnosť. Priemerný ročný špecifický odtok predstavuje 5-10 l.s-1.km2. (Lešková, Maječáková, 2002) Riešené územie na základe využiteľnosti zrážok je hodnotené s vyšším stupňom využiteľnosti zásob spodnej vody. V obci nie je zaznamenaný žiadny geotermálny vodný zdroj.
Obec Naháč má vybudovanú obecnú čistiareň komunálnych vôd situovanú pri Dubovskom potoku.
Pôdne pomery
Pôdne pomery zahŕňajú identifikáciu pôdnych druhov a typov. Pôdne druhy sú určované podľa zrnitosti, pričom sa berie do úvahy podiel organických látok, skeletu a jemnozeme, ktoré sú úzko prepojené na vlastnosti materských hornín.
Na ploche katastrálneho územia obce Naháč sa vyskytujú v najsevernejších častiach luvizeme modálne a kultizemné z tenkých prekryvov sprašových hlín (dvojsubstráty),
sprievodné kambizeme nasýtené, lokálne pararendziny; zo skeletnatých, prevažne terciérnych sedimentov. Južnejšie sa vyskytujú rendziny a kambizeme rendzinové, sprievodné litozeme modálne karbonátové, lokálne rendziny sutinové, zo zvetralín pevných karbonátových hornín. Južne od rendzín a kambizemí rendzinových sa v blízkosti Dubovského potoka nachádzajú čiernice kultizemné ľahké, sprievodné čiernice kultizemné stredné, čiernice glejové ľahké a gleje ľahké, lokálne čiernice modálne; prevažne z ľahkých nekarbonátových aluviálnych sedimentov. Na Trnavskej pahorkatine v okolí obce Naháč sú to hnedozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované a regozeme kultizemné a modálne karbonátové; zo spraší.
Na celom katastrálnom území sa nachádzajú neskeletnaté až slabo kamenité pôdy. Väčšiu časť územia, najmä v malých Karpatoch zaberajú ílovito – hlinité pôdy. V blízkosti obce sú to aj ílovité pôdy.
Z hľadiska obsahu humusu v pôde (v hĺbke do 25 cm)sa na severe územia vyskytujú nepoľnohospodárske pôdy. Tieto pôdy prevažujú najmä v Malých Karpatoch, postupom na juh sú to pôdy so stredným (1,8 – 2,3 %) a pri obci aj s vysokým obsahom humusu (˃ 2,3%).
Priepustnosť pôd na celom k.ú. obce je stredná a retenčná schopnosť pôd je veľká. Vlhkostný režim pôd je na severe mierne vlhký a na juhu mierne suchý.
Erózia pôdy, ktorá súvisí jednak s neovplyvniteľnými abiotickými ako aj subjektívnymi faktormi spôsobovanými nesprávnym obrábaním pôdy, ohrozuje najmä spraše na Trnavskej pahorkatine. Priemerný sklon pôd dotknutého územia sa pohybuje v hodnotách 3 -7°, z toho dôvodu sú tieto územia ohrozené stredne silnou a na exponovaných svahoch silnou eróziou. Pôdy sú náchylné na mechanickú degradáciu spôsobovanú najmä prejazdom ťažkých mechanizmov.
Kontamináciu pôd prevažne zasolením spôsobovalo v minulosti nadmerné používanie priemyselných hnojív v množstve cca 350 kg/ha. V súčasnosti aplikované množstvá sa pohybujú na úrovni 150 kg/ha.
Fauna a flóra
Podľa fytogrografického členenia (FUTÁK, 1980) spadajú južné časti obce Naháč do oblasti panónskej flóry (Pannonicum) do obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum). kým pohorie Tríbeč je zaradené do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a v rámci neho do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum).
V rámci fytogeograficko-vegetačného členenia (PLESNÍK, 2002) sa celé sledované územie nachádza v dubovej zóne. Rámci nej je na území identifikovaná horská podzóna v pohorí Malé Karpaty (kryštalicko-druhohorná oblasť) a nížinná podzóna (pahorkatinná oblasť) na Trnavskej pahorkatine.
Mapa potenciálnej prirodzenej vegetácie (MAGLOCKÝ, 2002) zobrazujúca vegetáciu, ktorá by sa vyvinula na určitom mieste za daných klimatických, pôdnych a hydrologických podmienok, keby nebola nijako ovplyvňovaná človekom, ukazuje, že v najsevernejších častiach k.ú. pri prameniskách potokov vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytovali bukové lesy na vápencových a dolomitových podložiach. Väčšinu územia však zaberali karpatské dubovo – hrabové lesy, ktoré boli popretkávané ostrovčekmi dubovo – cerových lesov.
Zloženie rastlinstva vždy bezprostredne súvisí s geologickým podkladom, geomorfologickými a klimatickými pomermi a a vodným režimom. K týmto základným ekologickým faktorom pristupuje vplyv človeka. Z hľadiska fytogeografického členenie patrí územie pod západokarpatskú kvetenu (severná časť katastra) a teplomilnú kvetenu. V druhovom zložení kveteny prevláda vplyv teplomilnej panónskej flóry. V minulosti sa na celom území nachádzali lesy, ktoré boli antropogénnou činnosťou pretvorené na poľnohospodársku pôdu alebo na produkčné lesy. V Malých Karpatoch vo vyšších polohách a na severných svahoch sa vyskytujú bučiny horského a podhorského typu s prímesou smreka (výsadba) vzácne i jedle. V hrebeňovom pásme s vyšším zastúpením jaseňa, v podhorskom type s hrabom a dubom. Podrast v tomto type porastov tvoria kroviny ako maliny, černice, liesky, bršlen európsky baza čierna a pri potokoch vŕby, jelša lepkavá , topole. Z bylín prevláda zubačka cibuľková, ostrica chlpatá a lesná, kyslička obyčajná, cesnačka lekárska, šalvia lekárska… Značnú rozlohu však zaberajú „holé bučiny“ , kde podrast nahradzuje suché lístie s roztrúsenými jedincami mliečnika mandľového.
Typické pre Podmalokarpatskú pahorkatinu sú lesostepné spoločenstvá , ktoré reprezentujú typickú teplú a suchomilnú panónsku flóru. Typickými drevinami sú tu dub plstnatý, dub cerový, hrab obyčajný, lipa malolistá, čerešňa vtáčia. S krovín tu prevláda drieň, svíb, hloh … Na suchých svahoch bola umelo vysadená borovica čierna (lokalita Plešivica, Nápalište) Z chránených rastlín na tomto území treba spomenúť poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný, veternicu lesnú, jasenec biely, klinček Lumitzerov, kosatec nízky…
Podľa zoogeografického členenia terestrického biocyklu (JEDLIČKA, KALIVODOVÁ, 2002) zaberá severné oblasti Podunajskej pahorkatiny panónsky úsek v rámci provincie stepí, pričom pohorie Malé Karpaty je zaradené do podkarpatského úseku v provincií listnatých lesov.
Podľa členenia limnického biocyklu (HENSEL, KRNO, 2002), ktoré vychádza z rozšírenia sladkovodných rýb, je záujmové územie zaradené v rámci euromediteránnej oblasti do pontokaspickej provincie, kde zaberá podunajský okres.
Najväčšia časť územia patrí do zóny listnatých lesov eurosibírskej podoblasti, čiastočne je tu zastúpená aj zóna stepí. Z ekologického hľadiska väčšina druhov fauny patrí do formácie listnatého lesa, lesostepí a stepí.
Z nižších živočíchov prevládajú mäkkýše, hmyz, najmä chrobáky (fúzači, bystrušky, roháče), motýle (babôčky, očkáne …). Problémom je hojný výskyt kliešťov. Z obojživelníkov tu prevládajú salamandra škvrnitá, mlok veľký i obyčajný, kunka žltobruchá, ropucha obyčajná a zelená, skokan rapotavý, zelený, hnedý, štíhly a hnedý. Z plazov prevláda jašterica obyčajná, jašterica zelená (Prírodná rezervácia Katarínka), slepúch lámavý, užovka obyčajná, užovka stromová, užovka hladká. Výskyt vretenice severnej sa nepotvrdil. Z vtákov prevládajú sýkorky, ďatle, muchárik, červienky, sláviky, penice, žltochvosty, hýle a vlhy. Z dravcov je to myšiak hôrny a v zime k nám migruje myšiak severný, jastrab krahulec a obyčajný.
Veľmi zriedkavý je výskyt sokola rároha, orla krikľavého a orla malého. V posledných piatich rokoch bol potvrdený výskyt hniezd bociana čierneho a včelára obyčajného. Zo sov prevláda výr skalný, sova obyčajná, myšiarka ušatá a kuvik plačlivý. Z cicavcov je tu hojný výskyt hlodavcov, plchov, ježov …
Významný je aj výskyt teplomilnej fauny, ktorú predstavuje modlivka zelená, lajniak skrabeusovitý, obaľovače… Z poľovnej zveri prevláda srnec poľný, diviak lesný, jeleň lesný, muflón lesný, líška obyčajná, periodický je tu výskyt daniela škvrnitého. Na poliach sa vyskytuje bažant poľovný, zajac poľný, škovránok poľný, pipíška chochlatá…
Ochrana prírody
Na územie katastra obce Naháč zasahuje CHKO Malé Karpaty. CHKO Malé Karpaty bolo vyhlásené v roku 1976, je to jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe. Sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.
Jediná sprístupnená jaskyňa v CHKO je jaskyňa Driny (dlhá 680 m) v Smolenickom krase, zaujímavá svojou genézou a bohatou sintrovou výzdobou. Z kultúrno - historického aspektu je významná jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, ktorú osídľoval človek už v staršej dobe kamennej a jaskyňa Veľká pec pri Vrbovom.
Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V teplomilných trávinno - bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný. Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z bohato zastúpeného vtáctva možno z okolia hradných zrúcanín spomenúť napríklad skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný.
Prírodná rezervácia Katarína:
Rok vyhlásenia: 1984
Výmera chráneného územia: 180 000 m2
Predmet ochrany: CHÚ je vyhlásené na ochranu genofondu chráneného živočíšneho druhu - jašterice zelenej (Lacerta viridis), ako aj typických suchomilných lesných spoločenstiev na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
