Geografické fakty

Poloha

Obec Naháč leží v severnej časti Malých Karpát na severozápadnom okraji Trnavského okresu, presnejšie jeho stred vymedzuje poludník 17° 32′ východnej zemepisnej dĺžky a rovnobežka 48° 32′ severnej zemepisnej šírky. Stred obce je v nadmorskej výške 246 m n. m. Rozloha katastrálneho územia obce je 1947 ha.
Katastrálne územie obce Naháč sa nachádza v okrese Trnava, ktorý je súčasťou Trnavského kraja. Kataster obce Naháč je hranicou medzi Trnavským a Senickým okresom. Okres Trnava susedí s okresmi Senica, Piešťany, Hlohovec, Galanta, Malacky, Pezinok a Senec

Geomorfológia

Kataster obce Naháč sa nachádza v okrese Trnava, leží na rozhraní medzi Malými Karpatmi a Trnavskou pahorkatinou.
Malé Karpaty patria do sústavy centrálnych západných Karpát. Sú v podstate pokračovaním Álp, patria k Alpsko-himalájskej sústave. Malé Karpaty tvoria v rámci Vnútorných Západných Karpát samostatnú jednotku a rozdeľujú sa na niekoľko jednotiek nižšieho rádu. V úseku medzi Trstínom a Vrbovým sú to tzv. Brezovské Karpaty. Majú zarovnaný povrch s plošinami vo výškach 350 - 450 m. časť pohoria budujú karbonátové horniny s krasovými plošinami. Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 64/1976 Zb. zo dňa 5. mája 1976 boli Malé Karpaty, na rozlohe 65 500 ha, vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť - CHKO. Malé Karpaty po geologickej stránke zaraďujeme medzi jadrové pohoria. Ich jadro je zložené zo starších geologických hornín. Zastúpené sú v nich predovšetkým kryštalické bridlice a žula. Obalené sú sedimentálnymi horninami druhohorného triasu, tiež jury a spodnej kriedy. Z rozmanitých sedimentov sú tu zastúpené predovšetkým rôzne odrody vápencov, dolomitov, kremeňov, slieňov i pieskovcov. Dnešnú podobu nadobudli Malé Karpaty treťohorným pohybom kôry, hlavne v neogéne - alpínske horotvorné pochody. Brezovské Karpaty tvoria 20 km dlhú a 12 km širokú uzavretú vrchovinu. Budujú ju miocénne usadeniny, brekcie, zlepence, vápnité pieskovce, štrky a íly helvétu, triasové vápence a dolomity. Brezovské Karpaty tvoria okolo 500 m vysoké vrchy (Klenová - 585 m, Vrátna - 576 m, Červička - 425 m, Úval - 536 m, Vysoká hora - 558 m, a Kýčera - 430 m.)

Katastrálne územie obce Naháč tvorí hranicu medzi Malými Karpatmi a Trnavskou pahorkatinou.
V rámci Malých Karpát je táto oblasť zaradená do nižšej jednotky Brezovských Karpát. Geologické podklad územia tvoria prevažne neogénne sedimenty, v najväčšom rozsahu sú to sivé vápnité ílovce, prachovce , pieskovce, zlepence. tzv. jablonického typu.

Trnavská pahorkatina sa delí na Podmalokarpatskú pahorkatinu a Trnavskú rovinu. Katastrálne územie sa rozprestiera na Podmalokarpatskej pahorkatina, ktorej podklad tvoria neogénne íly, piesky, štrky, pieskovce …

Podnebie

Obec sa nachádza v miernom klimatickom pásme a vyznačuje sa pravidelným striedaním ročných období. Priemerná ročná teplota dosahuje 7 - 8 °C. Priemerná februárová teplota klesá na - 2,5 °C. V júli priemerná teplota dosahuje 19 °C. Priemerný počet letných dní v roku /nad 25 °C/ je 45. Priemerný počet ľadových dní v roku /pod 0,1 °C/ je 40. Nadmorská výška obce ovplyvňuje podnebné pomery, zima tu trvá pravidelne zhruba o týždeň dlhšie ako na rovine, pri Trnave, aj sneh sa drží dlhšie vyše 40 dní so snehovou pokrývkou, a preto i jar sem prichádza neskoršie.Zrážky bývajú výdatné, priemerne dosahujú 800 mm. ročne, ale ich rozloženie nie je vždy rovnomerné.

Vodstvo

Katastrálne územie obce Naháč patrí do povodia Váhu. Z významných tokov, ktoré pramenia na tomto území je Krupský potok a Dubovský potok.

Krupský potok - je pravostranný prítok Dolnej Blavy, má dĺžku 29,8 km a je tokom VII. rádu. Pramení na juhojuhovýchodnom svahu Okrúhlej (395 m.n.m.), v nadmorskej výške približne 330 m n.nbsp;m. Od prameňa tečie najprv juhovýchodným smerom, potom sa stáča na juh a dvojnásobne esovito sa stáča. Pri obci Naháč sa stáča a pokračuje juhovýchodným smerom. Za Dolným Dubovým sa napokon stáča a na krátkych úsekoch tečie k ústiu na východ, napokon na severovýchod. Do Dolnej Blavy sa vlieva juhovýchodne od obce Dolné Lovčice v nadmorskej výške cca 132 m n. m.

Prítoky:
  • Pravostranné: prítok z oblasti Agátov, prítok prameniaci východne od osady Cerová, dva prítoky vznikajúce južne od Cerovej, prítok zo západného svahu Handliarovskej skaly (374,7 m n. m.), Krupica (Krupiansky potok)
  • Ľavostranné: prítok z oblasti Kráľovej dráhy, kanál začínajúci východne od Hornej Krupej a ústiaci v Špačinciach

Dubovský potok - je pravostranný prítok Hornej Blavy, meria 13,9 km a je tokom V. rádu. Na hornom toku oblúkom obteká ruiny kláštora sv. Kataríny na ľavom brehu. Na dolnom toku sa koryto výraznejšie vlní a napája vodnú nádrž Dolné Dubové s porastmi lužného lesa v okolí. Pramení na juhovýchodnom svahu Okrúhlej (395 m n. m.), v nadmorskej výške približne 330 m n. m. Od prameňa tečie najprv juhovýchodným smerom, potom sa stáča na juh a dvojnásobne esovito sa stáča. Pri obci Naháč sa stáča a pokračuje juhovýchodným smerom. Za Dolným Dubovým sa napokon stáča a na krátkych úsekoch tečie k ústiu na východ, napokon na severovýchod. Do Hornej Blavy sa vlieva na území obce Jaslovské Bohunice, medzi miestnymi časťami Bohunice a Paderovce, v nadmorskej výške cca 160 m n. m.

Prítoky:
  • Pravostranné: prítok z oblasti Kráľovej drahy na severovýchodnom svahu Lipy (378,6 m n. m.)
  • Ľavostranné: prítok prameniaci východne od obce Naháč

Graba - potok v minulosti pretekajúci obcou bol využitý ako zdroj pitnej vody pre obec

Pôdy

Na území prevládajú hnedozemné a ilimerizované pôdy, na vápencoch rendziny.

Rastlinstvo

Zloženie rastlinstva vždy bezprostredne súvisí s geologickým podkladom, geomorfologickými a klimatickými pomermi a a vodným režimom. K týmto základným ekologickým faktorom pristupuje vplyv človeka.
Z hľadiska fytogeografického členenie patrí územie pod západokarpatskú kvetenu (severná časť katastra) a teplomilnú kvetenu.
V druhovom zložení kveteny prevláda vplyv teplomilnej panónskej flóry. V minulosti sa na celom území nachádzali lesy, ktoré boli antropogénnou činnosťou pretvorené na poľnohospodársku pôdu alebo na produkčné lesy.
V Malých Karpatoch vo vyšších polohách a na severných svahoch sa vyskytujú bučiny horského a podhorského typu s prímesou smreka (výsadba) vzácne i jedle. V hrebeňovom pásme s vyšším zastúpením jaseňa, v podhorskom type s hrabom a dubom. Podrast v tomto type porastov tvoria kroviny ako maliny, černice, liesky, bršlen európsky baza čierna a pri potokoch vŕby, jelša lepkavá , topole. Z bylín prevláda zubačka cibuľková, ostrica chlpatá a lesná, kyslička obyčajná, cesnačka lekárska, šalvia lekárska …
Značnú rozlohu však zaberajú „holé bučiny“ , kde podrast nahradzuje suché lístie s roztrúsenými jedincami mliečnika mandľového

Typické pre Podmalokarpatskú pahorkatinu sú lesostepné spoločenstvá , ktoré reprezentujú typickú teplú a suchomilnú panónsku flóru. Typickými drevinami sú tu dub plstnatý, dub cerový, hrab obyčajný, lipa malolistá, čerešňa vtáčia. S krovín tu prevláda drieň, svíb, hloh … Na suchých svahoch bola umelo vysadená borovica čierna (lokalita Plešivica, Nápalište) Z chránených rastlín na tomto území treba spomenúť poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný, veternicu lesnú, jasenec biely, klinček Lumitzerov, kosatec nízky …

Živočíšstvo

Zo strany zoografickej najväčšia časť územia patrí do zóny listnatých lesov eurosibírskej podoblasti, čiastočne je tu zastúpená aj zóna stepí. Z ekologického hľadiska väčšina druhov fauny patrí do formácie listnatého lesa, lesostepí a stepí.

Z nižších živočíchov prevládajú mäkkýše, hmyz, najmä chrobáky (fúzači, bystrušky, roháče), motýle (babôčky, očkáne …). Problémom je hojný výskyt kliešťov. Z obojživelníkov tu prevládajú salamandra škvrnitá, mlok veľký i obyčajný, kunka žltobruchá, ropucha obyčajná a zelená, skokan rapotavý, zelený, hnedý, štíhly a hnedý. Z plazov prevláda jašterica obyčajná, jašterica zelená (Prírodná rezervácia Katarínka), slepúch lámavý, užovka obyčajná, užovka stromová, užovka hladká. Výskyt vretenice severnej sa nepotvrdil.
Z vtákov prevládajú sýkorky, ďatle, muchárik, červienky, sláviky, penice, žltochvosty, hýle a vlhy. Z dravcov je to myšiak hôrny ä v zime k vám migruje myšiak severný), jastrab krahulec a obyčajný. Veľmi zriedkavý je výskyt sokola rároha, orla krikľavého a orla malého. V posledných piatich rokoch bol potvrdený výskyt hniezd bociana čierneho a včelára obyčajného. Zo sov prevláda výr skalný, sova obyčajná, myšiarka ušatá a kuvik plačlivý.
Z cicavcov je tu hojný výskyt hlodavcov, plchov, ježov …
Významný je aj výskyt teplomilnej fauny, ktorú predstavuje modlivka zelená, lajniak skrabeusovitý, obaľovače …
Z poľovnej zveri prevláda srnec poľný, diviak lesný, jeleň lesný, muflón lesný, líška obyčajná, periodický je tu výskyt daniela škvrnitého.
Na poliach sa vyskytuje bažant poľovný, zajac poľný, škovránok poľný, pipíška chochlatá …


Zobraziť info o odoberaní oznamovZobraziť info o odoberaní oznamov

zavrieť oknozavrieť okno

NEWSLETTER

Vážený užívateľ,
pripravili sme pre Vás službu, zasielania oznamov elektronickou poštou.

Ak máte záujem o zasielanie oznamov zo stránky www.obecnahac.sk, vyplňte formulár svojou e-mailovou adresou. Po odoslaní Vám príde potvrdzujúci e-mail o aktivovaní služby odoberania oznamov.

Zasielanie oznamov možete zrušiť kliknutím na deaktivačnú linku, ktorá je súčasťou každého e-mailu, o zrušení budete informovaný správou. Službu si kedykoľvek možete obnoviť.